Aktuálne

  » TESCO - potravinová zbierka  
 


    Potravinová zbierka prebiehala na celom Slovensku v 113 predajniach Tesco v dňoch 22. - 24.11. 2018, do ktorej sa aj v tomto roku zapojilo Stredisko Evanjelickej DIAKONIE Košeca a to tradične v dubnickom Tescu. Naši zamestnanci, ale aj ochotní dobrovoľníci oslovovali v uvedené dni prebiehajúcej zbierky našich dobrodincov, rodinných príslušníkov klientov, obecné a mestské úrady regiónu.

Do zbierky však prispeli v značnej miere aj náhodní kupujúci z predajne Tesca. Vysoko oceňujem prístup a spoluprácu s vedením dubnického Tesca, menovite pani riaditeľky Margity Kubicovej, manažérky Darinky Klandúchovej ako aj ostatných zamestnancov predajne, ktorí nám boli veľmi ústretoví a nápomocní počas celej tri dni prebiehajúcej zbierky.

Nedá mi v tomto prípade nespomenúť aj vrchnú sestre Strediska Evanjelickej DIAKONIE Košeca Annu Kušnírovú s akým osobným nasadením celú akciu manažovala a vyvíjala úsilie o čo najlepší výsledok. Ten bol v tomto roku prekvapujúci a  rekordný. Vyzberané a darované potraviny a drogistický tovar predstavoval hodnotu 12 031 EUR a hmotnosť 8289 Kg. A tak aj v tomto roku košecké Stredisko Evanjelickej DIAKONIE získalo v tejto prospešnej akcii prvenstvo v rámci celého Slovenska.

Ďakujem všetkým ktorí sa podieľali na tomto projekte praktickej pomoci v službe ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc druhým v zmysle biblických slov „ Jedni druhých bremená znášajte“ Gal. 6.2

Ľubomír Marcina, správca SED Košeca

 
     
   
         
  » jubileum košeckej diakonie, 15 rokov služby (21.10.2018)  
 


     „Čo chcem? Chcem slúžiť. Komu chcem slúžiť? Pánovi v Jeho biednych a opustených. Čo je mojou odmenou? Neslúžim pre odmenu a pre vďaku, ale z vďaky a z lásky. Mojou odmenou je, že smiem slúžiť.“

   Tieto slová zakladateľa bavorskej diakonie ev. kňaza Wilhelma Löheho boli mottom 15. jubilea košeckej diakonie v nedeľu Vďakyvzdania za úrody zeme 21. októbra 2018. V tento deň sa veriaci z CZ ECAV Považská Bystrica, spolu s vedením a personálom zo Strediska Evanjelickej DIAKONIE Košeca, zhromaždili do považskobystrického evanjelického kostola na Slávnostné služby Božie, v rámci ktorých bol uvedený do úradu nový zborový dozorca CZ ECAV Považská Bystrica br. Peter Kedro. Zborová poddozorkyňa Ľubica Juríčková v úvode slávnostných služieb Božích privítala vzácnych hostí: vznešeného brata seniora TUS Mariána Kaňucha, ďalších bratov farárov z ECAV, predstaviteľov Ústredia Evanjelickej diakonie z Bratislavy v osobách Jána Gaspera, Jany Gasperovej a Szilvie Buzalovej, hostí zo štátnej správy a miestnej samosprávy na čele s primátorom mesta Považská Bystrica Karolom Janasom, starostom obce Košeca Radomírom Brtáňom s poslancami, spolupracovníkov a sponzorov diakonie.

Celé služby Božie sa niesli v znamení vďaky za Božiu milosť, vznešené dielo, ktoré Pán Boh počas pätnástich rokov prevádzky SED Košeca požehnával. Slávnostný kazateľ, vznešený brat senior Marián Kaňuch, založil kázeň slova Božieho na text: "Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy a vstal, aby čítal. "Lk 4,16. Vo svojej zvesti zdôraznil význam chrámu v našom živote s dôrazom na budovanie chrámu v našich srdciach. Ak túžime po duchovnom raste a napredovaní zboru, musíme sa meniť. Musíme meniť naše srdcia, lebo len zmenení ľudia prinášajú zmenu. Svojou účasťou a aktivitou v spoločenstve veriacich môže byť každý jeden súčasťou niečoho väčšieho.

Po zvesti Božieho slova nasledoval sólo spev Terézie Janekovej s organovým doprovodom miestnej kantorky sestry Jaroslavy Polákovej hymnickej piesne SED Košeca – Tisíce svetov, ktorú krátko pred svojou smrťou zložil už zvečnený ev. kňaz – básnik Milan Kraus, dožívajúci jeseň života so svojou manželkou práve v SED Košeca. Následne br. senior TUS Marian Kaňuch uviedol do úradu nového zborového dozorcu CZ ECAV Považská Bystrica br. Petra Kedru, človeka osvedčeného, hlboko veriaceho, obetavého a nezištne slúžiaceho v CZ, diakonii, ba i celej cirkvi zapísaného hlavne v projekte vyšívaná história cirkvi k 500. výročiu Reformácie. Nasledovali slová vďaky správcu SED Košeca Ľubomíra Marcinu pracovníkom košeckej diakonie za ich každodennú poctivú prácu počas 15. rokov a vyprosoval múdre vedenie a Božie požehnanie do ďalších rokov služby v SED Košeca. Starosta obce Košeca Radomír Brtáň zhodnotil pätnásť rokov činnosti SED Košeca. Ďalej ako v príhovore uviedol riaditeľ Ústredia Evanjelickej diakonie dnes je toto sociálne účelové zariadenie ECAV na Slovensku - najväčšie v sieti Evanjelickej diakonie a spĺňa všetky požadované parametre, ba až nadštandardy. O kvalite a poskytovaní sociálnych služieb v tomto zariadení svedčí aj stopercentná obsadenosť a takmer každodenný dopyt nových – potencionálnych klientov, či ľudí hlásiacich sa do zamestnania. Stredisko je vnímané okolím ako bezkonkurenčné a veľmi dobre známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, či za oceánom. Kapacita zariadenia je 70 lôžok prevažne v jednoposteľových izbách so sociálnym zariadením, rehabilitáciou, vlastnou kuchyňou, práčovňou, solar systémom, ambulanciou pre lekára, spoločenskými priestormi a neposlednej miere kaplnkou, kde už 15 rokov zaznieva Božie slovo a prisluhuje sa sv. Večera Pánova. Kolektív 45 odborne spôsobilých pracovníkov a mnohých dobrovoľníkov sa svojou obetavou službou stará prevažne o ťažko zdravotne postihnutých klientov.

Doposiaľ v SED Košeca bolo dôstojne a príkladne zaopatrených 479 klientov. Za 15 ročnú nezištnú, obetavú službu poďakoval a vyzdvihol príkladnú spoluprácu nielen s CZ ECAV Považská Bystrica primátor mesta Karol Janas. Slávnostnú atmosféru služieb Božích obohatilo vystúpenie folklórnej skupiny z Mestečka pod vedením Martina Melišíka, sen. poddozorcu. Ofera zo služieb Božích na ktorých sa zúčastnilo okolo 250 veriacich,v sume takmer 400 EUR poslúži na nové ústredné kúrenie v kostole, ktoré k uvedenej nedeli bolo spustené do prevádzky.

Po skončení služieb Božích sa v zborových priestoroch konalo agapé – pohostenie, ktoré s láskou pripravili ochotné sestry z CZ, kde sa pokračovalo v príjemnej atmosfére v družných rozhovoroch. Veríme, že tak, ako Pán Boh viedol a požehnával obetavú službu v SED Košeca počas celých pätnásť rokov, aj naďalej bude prítomný so svojou žehnajúcou rukou, aby pri všetkých obetiach, práci a službe bol oslávený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, v zmysle slov apoštola Pavla Galatským 6, 2: „Jedni druhých bremená znášajte a tak naplníte zákon Kristov.“ Ľubomír Marcina, správca SED .

 
     
   
   
   
        
   
         
  » ocenenie ústavu pamätí národa ľubomíroví marcinovi  
 


     V piatok 5. októbra 2018 v Kongresovej sále Župného úradu v Trenčíne oceňoval Ústav pamäti národa ľudí za životný postoj v období komunistického režimu. Z rúk podpredsedu Správnej rady ÚPN Jána Pálffyho za spoluúčasti riaditeľa Župného úradu TSK Mareka Briestenského, predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska Petra Sandtnera na znak úcty a vďaky si ocenení prevzali Pamätné medaile ÚPN a ďakovné listy. Medzi ocenenými bol i púchovský rodák, toho času evanjelický duchovný v Považskej Bystrici a správca Strediska Evanjelickej diakonie v Košeci, Ľubomír Marcina. Pri tejto príležitosti sme sa ho spýtali na jeho životný príbeh.

Dôstojný pán, kde a kedy sa začína tento váš životný príbeh?

Tento môj príbeh sa začína už v detstve, pod klenbami púchovského evanjelického chrámu, ktorý bol mojim druhým domovom. Odmalička som bol vychovávaný v duchu kresťanskej viery a od detstva – hoci doba tomu nepriala - som sa angažoval v cirkevnom spevokole, v evanjelickej mládeži, na zborových brigádach, ale aj pri výzdobe kostola, zvlášť historického oltára z roku 1643. Ako žiak ZDŠ som na pohreboch nosieval kríž. Za hlaholu zvonov a sprievodu dychovky som bol na čele pohrebného sprievodu neprehliadnuteľný. Stačilo aby ma videla nejaká „súdružka“ učiteľka a na druhý deň som buď hneď letel k tabuli, alebo rovno do riaditeľne. Spočiatku som ako chlapec tomu nerozumel – ale práve toto boli prvé skúsenosti, kde som postupne s vedomím trestu a problémov vzdoroval ideológií režimu a znovu a znovu som sa postavil do čela sprievodu a hrdo niesol kríž. Za to som bol vylúčený zo SZM do ktorého som v skutočnosti nikdy ani nebol prijatý.

Ktoré osobnosti formovali váš duchovný život?

Na prvom mieste to boli moji rodičia a babka, ktorá pochádzala z Mestečka. Mojimi duchovnými otcami a vzormi boli, dnes už v blahej pamäti, púchovskí farári: ev. konsenior Ján Zaťko a rimsko-katolícky Mons. Ján Štefan Palkovič. Boli pre mňa veľkým vzorom nielen ako jednotlivci, ale aj ako oltárni bratia v Kristovi, ktorí mali medzi sebou mimoriadne priateľský vzťah. Ja som mal osobne možnosť zažiť návštevu okresného cirkevného tajomníka na púchovskej evanjelickej fare. Tajomník búchal do stola a kričal ako musí katolícky Mons. Palkovič z Púchova preč a žiadal od ev. farára Zaťku vykonštruovať nejaké svedectvo proti nemu. Samozrejme neuspel a aj vďaka tomu sa žiaden odchod Mons. Palkoviča z Púchova nekonal. V tejto súvislosti si musím spomenúť aj na - už v blahej pamäti - lazovského ev. farára Jána Bohdana Hroboňa. Za jeho pôsobenia bola lazovská ev. fara hlavným centrom tajného dovozu kresťanskej literatúry v regióne. Ja som bol jeden z distribútorov a najväčším odberateľom bol práve Mons. Palkovič.

Poďme k tomu Vášmu životnému príbehu, kde už nešlo len o pokarhanie.

To bolo v roku 1984 v českom Kladne. Vtedy poznačila môj život jedna mimoriadna a nezabudnuteľná udalosť. Ako vojak základnej vojenskej služby som nastúpil do vojenského útvaru v Kladne, kde som absolvoval poddôstojnícku školu so zameraním na elektronický boj. Toto mesto bolo obzvlášť poznačené veľkým komunistickým vplyvom. Skôr ako som sa hlásil v miestnych kasárňach smerovali moje kroky na faru českobratskej cirkvi evanjelickej, kde vtedy pôsobila sestra farárka Mária Molnárová, manželka znamenitého prof. ThDr. Amadea Molnára, pôsobiaceho na Komenského evanjelickej bohosloveckej fakulte v Prahe. Bol som tam srdečne prijatý a môžem povedať, že som v tomto malom zbore českobratských evanjelikov našiel načas nový duchovný domov, kde smerovali moje kroky hlavne v čase vychádzok z kasární.

Ako to bolo v kasárňach?

Netrvalo dlho, aj v kasárňach som našiel v radoch vojakov veriacich ľudí. Na tú dobu a kasárenské prostredie to bola veľká odvaha priznávať sa ku viere. Naše spoločenstvo tvorili dvaja katolícky teológovia a jeden brat z Cirkvi bratskej. Schádzali sme sa tajne po večierke v kotolni, pri čítaní Svätého písma, modlení a speve duchovných piesní. Toto ekumenické spoločenstvo trvalo takmer pol roka, až po osudný sobotný májový večer keď nás prekvapila eskorta s dôstojníkom. Nasadili nám putá a spravili nám osobnú prehliadku. Zo zakázanej literatúry našli v mojej skrinke Bibliu.

Ako ste sa dostali k Biblií, mali ste ju už pri nástupe do kasární?

Nie, Bibliu mi poslal už spomínaný br. Farár J.B.Hroboň, pri ktorom som v civile absolvoval stretnutia ev. mládeže v Lazoch pod Makytou. S touto Bibliou som bol eskortovaný do Prahy na výsluch. Vyšetrovateľa zaujala hneď prvá strana v Biblii označujúca, že ju vydala Slovenská evanjelická cirkev augsburského vyznania v spojených biblických spoločnostiach Londýn. A to bol hlavný kameň úrazu - Augsburg a Londýn. V Augsburgu bol v tej dobe dislokovaný siedmy zbor US armády. A Londýn – mesto prehnitého kapitalizmu. Nepomohlo mi argumentovať históriou našej cirkvi rokom 1530 Confesiou Augustiána, nasledovalo ďalšie vypočúvanie, vzápätí preverenie celej mojej rodiny v Púchove. Vtedajší okresný cirkevný tajomník v sprievode príslušníkov ŠTB osobne sa prišiel informovať na moju osobu aj na púchovskú ev. faru.

Aké to malo pre Vás dôsledky?

Za prečin uchovávania náboženskej literatúry, nevysporiadanie sa ako vojaka socialistickej armády s náboženskou otázkou a naviac praktizovanie viery som bol eskortovaný do vtedajšej vojenskej väznice Plzeň – Bory. Tu v strašných podmienkach v ťažkom rozpoložení som strávil takmer mesiac. Po mesiaci nasledovalo prevelenie na hraničnú čiaru do osady Milíře pri Tachove, kde som bol zaradený k špeciálnej vojenskej technike, ktorej úlohou bolo rušiť tzv. štvanú stanicu Slobodná Európa. Keďže služba pri vysielačkách bola nepretržitá, slúžieval som aj v nedeľu. Na moje veľké prekvapenie po dopoludňajšej slovenskej katolíckej omši prenášanej z Mníchova som o šestnástej hodine s časovým posunom zachytil priamy prenos dopoludňajších evanjelických služieb Božích z chrámu sv. Pavla z kanadského Toronta. Bol som nesmierne šťastný, keď som počul známe piesne z Tranovského kancionála, liturgiu a hlavne zvesť Božieho slova, ktoré takýmto spôsobom šíril ponad oceán do tzv. „kraju“ znamenitý br. farár rev. Dušan Tóth a organovou hrou ho sprevádzala jeho manželka Valika.

Vašou povinnosťou bolo toto vysielanie rušiť?

Áno. No napriek tomu, nielen že som vysielanie týchto programov nerušil, ale nastavil som všetko tak, aby sa signál ešte lepšie šíril po Československu. Služby Božie som si aj natočil na magnetofónový pás, ktorý mám uchovaný dodnes. Bolo to opäť obrovské riziko. A tak v tejto službe som vďaka Bohu dobojoval až dokonca základnú vojenskú službu.

Mali tieto udalosti dohru aj vo vašom ďalšom živote?

Aj v civile nasledovalo ustavičné pozorovanie mojej osoby eštebákmi, na štúdium teológie som nemohol ani len pomyslieť. Za zorganizovanie autobusového zájazdu na oslavy 500-tého výročia narodenia Dr. Martina Luthera do Wittenbergu pod hlavičkou a pečiatkou Červeného kríža na objednávke autobusu som dostal podmienečný trest. A predsa Božie cesty sú nevyspytateľné. Odvážne som stál pri páde spoločenského systému v rodnom Púchove, keď som sa verejne odvážil postaviť na tribúnu na Námestí slobody, spievať žalmy a prihovárať sa Púchovčanom na prahu vytúženej slobody. Ako poslanec púchovského mestského zastupiteľstva v slobodnej vlasti som zohral kľúčovú úlohu pri navrátení komunistickým režimom zhabaných cirkevných budov v rodnom Púchove: Evanjelického zborového domu a Katolíckeho kultúrneho domu, ktorý stál v blízkosti katolíckeho kostola, bol však zbúraný. Ako náhradu dostala púchovská katolícka farnosť budovu bývalých komunálnych služieb, dnes Katolícky dom - cirkevná ZŠ. Pán si ma do svojej služby napokon po skúškach nezlomnej viery a odvahy povolal, nakoľko som sa neprispôsoboval tomuto svetu, neprezliekal zbabelo kabáty, ale bol som verný Pánovi a cirkvi v každej dobe a to aj za cenu príkoria a utrpenia. S odstupom času, po viac ako tridsiatich rokoch môžem z Jeho milosti vydať toto svedectvo o dobe komunistického teroru a prenasledovania veriacich aj v armáde, kde som na vlastnej koži zakúsil zlo vtedajšej vládnucej moci a jej ideológie.

Vrátili ste sa niekedy na miesta týchto trpkých spomienok?

Áno, po 36 rokoch. Vďaka môjmu priateľovi, krajanovi br. farárovi Miroslavovi Martišovi, rodákovi z neďalekého Mojtína, ktorý už 16 rokov pôsobí na misiách aj medzi slovákmi v českom pohraničí, hlavne v Plzni, kde v susedstve majestátneho rím.-katolíckeho kostola sa nachádzajú neslávne ustanovizne, bývalé kasárne i vychýrená vojenská väznica. Mali sme možnosť po 36 rokoch sa stretnúť a zaspomínať. Tentoraz sme tu mohli prežiť chvíle milé a príjemné, ktoré ma povzbudili na duchu a upevnili moju vieru v ekumenickom spoločenstve hlboko veriacich ľudí počas duchovnej obnovy, ktorú zorganizoval br. farár Martiš v Štenoviciach – filiálky farnosti Plzeň-Bory. Niekdajší – dnes prestavaný a vkusne zariadení kláštor z roku 1560 nám ponúkol nielen prístrešie a pohostinnosť, ale aj neskutočnú duchovnú atmosféru. V nedeľu 13. mája som mal možnosť poslúžiť Božím slovom v chráme RKC – Plzeň Bory takmer trom stovkám veriacich nielen Slovákov na text 1.Petra 2 kap. 20 – 21: „Milovaní, ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom. Veď na to ste povolaní; lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach.“

 
     
   
         
  » vzácna návšteva z wittenbergu v košeci (24.8.2018)  
 


     Stredisko Evanjelickej Diakonie v Košeci, hosťovalo začiatkom augusta vzácnu návštevu z Lutherovho mesta Wittenbergu, v osobách brata farára Johannesa Hillgera a Katrin Hauser, huslistky Štátneho komorného orchestru v Halle v Spolková republika Nemecko.

Naši vzácni hostia okrem bohatého týždňového programu, ktorý absolvovali po Slovensku a v susednom Poľsku, poslúžili napokon na službách Božích v nedeľu 5. augusta 2018 v košeckom evanjelickom kostole. Ten bol v nemalej miere vybudovaný rovnako ako aj košecké stredisko Evanjelickej Diakonie za výdatnej duchovnej, materiálnej i finančnej podpore práve brata farára Johannesa Hillgera, ktorý je v priateľskom kontakte so správcom SED v Košeci, bratom Ľubomírom Marcinom už 30 rokov.

Spomienkové služby Božie v uvedenú Nedeľu pokánia - 10. po sv. Trojici, konané v košeckom kostole navštívilo stovky veriacich nielen z košeckého CZ, ale aj veriaci z neďalekého považskobystrického CZ, ktorí prišli autobusom i autami aj so svojim duchovným pastierom bratom Ľubomírom Marcinom, za ktorého pôsobenia v košeckom CZ bol vybudovaný nový kostol i známe Stredisko Evanjelickej Diakonie. Služieb Božích sa zúčastnili i klienti, personál a vedenie SED, ako aj ďalší pozvaní vzácni hostia. Organovou hrou služby Božie sprevádzala sestra kantorka Jaroslava Poláková z Považskej Bystrice. V rámci služieb Božích, na ktorých liturgovali bratia Dušan Vaňko a Ľubomír Marcina sme si pripomenuli aj smutné 15. výročie tragického skonu mladej sestry Janky Galanskej, vtedy len 24 ročnej, katechétky a spolupracovníčky Strediska Evanjelickej DIAKONIE v Košeci. Služby Božie sólo-spevom obohatila operná speváčka Terezka Janegová- Pálová, rodáčka zo susedného Púchova, ktorá predniesla z Dvořákových biblických piesní 23. žalm, ako aj ďalšie skladby počas prisluhovania velebnej sviatosti Večere Pánovej, ktorá bola prisluhovaná zo vzácneho historického a zreštaurovaného kalicha z roku 1611. Spoločné služby Božie z dvoch susedných CZ a Strediska Evanjelickej Diakonie v Košeci, zanechalo v zúčastnených bohatý duchovný zážitok a túžbu zorganizovať takéto služby Božie aj v budúcnosti.

Kázeň vzácneho hosťa brata farára Johannesa Hillgera, ktorú tlmočila sestra kaplánka Erika Sukovská, bola založená na základe sv. textu: Iz 40:31

„Ale tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia a neslabú, chodia, a neustávajú.“ Milí bratia a sestry vo viere v Pána Ježiša Krista! Naše cesty nás už často priviedli sem, do vašej peknej krajiny, hlavne k milým priateľom a bratom a sestrám vo viere. Boli sme u vás, keď tu ešte nestál kostol. Boli sme tu keď sa kostol staval. A mohli sme s vami prežiť krásnu slávnosť posvätenia. Pri všetkých stretnutiach sme zažívali radosť a srdečnosť. Kresťania môžu často prežívať veľkú radosť. Stretnutia ako toto, ktoré môžeme prežívať tu na službách Božích, k nim jednoznačne patria. Okrem všetkých radostí však my kresťania zažívame aj niečo iné. Niečo, čo nám robí starosti, ťaží nás a my nevidíme žiadnu nádej. Môže to byť sklamanie alebo smútok, alebo skutočná únava vo viere. Náš biblický text je úžasným povzbudením. Hovorí nám, čo máme v takých situáciách robiť: celú našu dôveru, celú našu nádej zložiť na Boha. Prečo? Boh si berie k srdcu našu únavu a bezmocnosť. Boh sám zápasil s ľudskou slabosťou, zdieľa ju s nami a dokonca ju mení.

Nie sme vydaní napospas našej slabosti. Ale Boh rozprestiera krídla novej sily v našej slabosti. Izaiáš nám hovorí: Tí, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly. Ak pozorujeme orly počas letu, tak musíme len žasnúť. S rozpätím krídel až do dvoch metrov sa veľký vták bez námahy dvíha do výšin. Ako je to možné? Úžasne využíva neviditeľné pramene sily. Veľké, teplé stúpajúce vzdušné víry ho nesú do výšky. Odborníci to nazývajú termika. Dokonca aj vetrone využívajú tieto neviditeľné sily. A týmito neviditeľnými silami, ktoré má Boh pre nás, sa môžeme tiež nechať niesť. Boh sám sa stará o vetry, ktoré sú schopné nás niesť a povzbudzuje nás.

Tak nás chráni pred akoukoľvek rezignáciou. Neodhoďte vašu dôveru, ale využite ju! Vo viere môžeme prežiť úžasné veci. Chcem vám rozprávať o mužovi, ktorý to tiež zažil. Volá sa August Hermann Franke, bol evanjelickým farárom v Halle. V Nemecku sa končila vojna a zanechala po sebe neopísateľné trápenie. Celá generácia upadla do únavy životom a únavy viery. Farár Franke sa ujal detí a založil nadáciu so sirotincami a školami. Nad vstupnou bránou nechal vytesať takýto nápis : „Tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly.“ Farár Franke vo svojom kresťanskom spoločenstve so širokým ekumenickým rozhľadom viedol deti z úzkosti do diaľky. Sprostredkovával nové životné perspektívy a učil žiakov údivu. Nechcel vychovávať len víťazov, ale ľudí, ktorí sa spoliehajú na Boha. Pozrime sa na Ježiša Krista, On sa nielen unavil cestou na kríž. Bol mŕtvy a pozri – žije a predchádza nás do večnosti. Prostredníctvom Jeho Ducha je v nás život a spája nás s Bohom. Naše trápenia sú tu, ale žijeme v nádeji vzkriesenia. Emauzskí učeníci, Mária Magdaléna a rybári na jazere zažili počas najhlbšieho smútku, ako blízko bol Ježiš Kristus v ich zúfalstve. Zotrval s nimi, posilňoval ich na tele, duši a duchu. Vrátil ich späť do života, do spoločenstva s ním a jeho cirkvou. Boh sa stará o to, aby sme boli nesení v čase kríz, aby sme boli premieňaní a predsa ostali ukrytí v Ňom. Nedávno som počul veľmi zaujímavú prednášku na tému : „Martin Luther a staviteľstvo.“ Jeden vedec čítal veľa listov Martina Luthera a objavil niečo veľmi zaujímavé. Martin Luther sa okrem veľmi dôležitej požiadavky reformácie veľmi intenzívne zaujímal aj o staviteľstvo. Kláštor, v ktorom mal bývať a vyučovať, ešte nebol celkom dostavaný. A tak napísal veľmi veľa listov s naliehavou prosbou na darcov, dnes to voláme sponzorstvo. Existuje aj korešpondencia s remeselníkmi, vždy s veľmi presným opisom toho, čo bolo plánované a ako sa to malo urobiť. Tak kvôli výrobe dverí vložil do listu špagát. Mal slúžiť ako mierka, aké široké mali byť tie dvere. Ten dom, známy ako Lutherov dom, stojí ešte dnes, patrí ku svetovému kultúrnemu dedičstvu a ročne má tisíce návštevníkov. Pri tejto prednáške som musel myslieť na môjho milého priateľa Ľubomíra Marcinu. Ako veľmi sa tiež snažil stavať. Najskôr nový, krásny kostol v Košeci, potom veľká a úžasná budova Diakonie v Košeci a napokon prestavba Zborového domu s kostolom v Považskej Bystrici. Tak aj on úplne stojí v dobrej tradícií nášho reformátora Dr. Martina Luthera. Zaiste stálo ho to veľa horlivosti, námahy a statočnej práce! Veľká, srdečná vďaka za to !

Jakub Rosa Dobrovoľník SED Košeca Foto: Viliam Makas  

 
     
   
   
   
   
         
         
  » Deň Evanjelickej DIAKONIE v Slovinsku 7. máj 2017  
 


     Evanjelická DIAKONIA v Slovinsku (Evangeličanska humanitarna organizacija – Podpornica) organizuje každoročne v prvú májovú nedeľu slávnosť DIAKONIE .Tento rok sa slávnosť uskutočnila v dedine Hodoš nachádzajúcej sa v blízkosti hraníc s Maďarskom. Bola to v poradí už 50. jubilejná slávnosť Slovinskej Evanjelickej DIAKONIE.

     Nedeľný program sa začal hlaholom zvonov z veže neďalekého chrámu Božieho a následne slávnostnými službami Božími v obrovskom stane, postavenom pri tejto príležitosti na zelenej lúke. Na službách Božích boli prítomní takmer všetci duchovní Evanjelickej aug. v. cirkvi v Slovinsku, ako aj hostia zo zahraničia. Medzi nimi boli aj predstavitelia ECAV a DIAKONIE na Slovensku, dôstojný brat Milan Krivda, biskup ZD ECAV na Slovensku, ktorý predniesol pozdravný príhovor, zástupcovia Ústredia ED ECAV na Slovensku Ján Gasper a Jana Gasperová, ako aj predstavitelia Strediska Evanjelickej DIAKONIE v Košeci, riaditeľ Marcel Breče a správca Ľubomír Marcina.

     Slávnostným kazateľom pre asi tisíc zhromaždených účastníkov bol biskup ECAV v Slovinsku Geza Filo, ktorý kázal na text: 2 Kor. 8, 14-15: „Teraz váš prebytok im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám; a tak sa to vyrovná, ako je napísané: „Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok.“ Tento text bol zároven aj mottom tohtoročných slávnosti. V rámci služieb Božích vystúpil aj riaditeľ slovinskej DIAKONIE Peter Andrejčák – farár v Hodoši, ktorý v krátkosti predstavil prácu DIAKONIE v predchádzajúcich rokoch. Atmosféru umocnilo vystúpenie miestneho spevokolu a skupiny Duo Mystica.

    Slávnostné služby Božie z príležitosti dní DIAKONIE sú pravidelne prenášané prostredníctvom verejnoprávnej televízie a rádia Slovinska. Tento den, ako jedinú nedeľu v roku sa služby Božie v rámci celého Slovinska konajú len na jednom mieste a preto sa na nich stretávajú veriaci aj so svojimi duchovnými zo všetkých cirkevných zborov. Program nedeľného dna po bohatom občerstvení pokračoval v popoludnajších hodinách kultúrnymi vystúpeniami.

     ECAV v Slovinsku má podľa posledného ščítania obyvateľstva z roku 2011 približne 18.000 členov, čo je 0,8% obyvateľsva Slovinska. Cirkev má 13 cirkevných zborov, z ktorých sa väčšina (11) nachádza v severovýchodnej časti krajiny, nazývanej tiež Prekmurje. Začiatky Evanjelickej cirkvi v Slovinsku siahajú do 16. storočia, kedy reformátori Primož Trubar, Jurij Dalmatin, Sebastian Krelj a iní položili základy spisovnej slovinčiny a zároven vydali prvé tlačené knihy v slovinskom jazyku.

    Evanjelická DIAKONIA v Slovinsku, pôsobí na celom jeho území a snaží sa pomáhať ľuďom, ktorý sa ocitli v núdzi. V súčasnosti má dva stále programy - mobilnú DIAKONIU a pomoc v núdzi. Financovanie prebieha z vlastných zdrojov (milodary), ako aj zo štátnych dotácií a grantov.

   Atmosféru povznášajúcich služieb Božích si môžete priblížiť z archívu RTVS Slovinsko www.rtvslo.si - Podpornica Evangeličanska humanitarna prireditev prenos iz Hodoša

                                                                                                                              Ľubomír Marcina, správca SED Košeca

                                                                                                                                                         Foto: Lukáš Valaský

 
     
   
   
 
  » Diakonia na slávnosti 70. výročia založenia Slovenského CZ ECAV v Prahe  
 


     Na základe pozvania Slovenského CZ ECAV v Prahe päť pracovníkov zo Strediska Evanjelickej DIAKONIE Košeca a z Ústredia Evanjelickej diakonie ECAV v Bratislave, spolu s dalšími hosťami nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, mohlo sa zúčastniť v dňoch 25. – 26. februára 2017 milej slávnosti – 70. výročia založenia Slovenského CZ ECAV v Prahe. Kostol sv. Michala ako jediný Luteránsky v Prahe má bohatú históriu, ktorá siaha až do 12. storočia. Od roku 1791 patril našim predchodcom vo viere, evanjelikom nemeckej národnosti, ktorí ho kúpili. A práve tento kostol slúži už 70 rokov potrebám Slovenského CZ ECAV v Prahe. K tomuto kostolu ma viažu živé spomienky, ked som ho navštívil po prvýkrát v roku 1984 a bol som účastný na slávnostných službách Božích, spojených s jeho posviackou, po náročnej generálnej oprave interiéru. Túto posviacku vtedy vykonal v blahej pamäti gen. biskup Prof. ThDr.Ján Michalko za účasti najvyšších predstaviteľov SLZ zo Ženevy, ako aj spolku Martin Luther Bund z Nemecka. Moja živá spolupráca s týmto zborom začala za pôsobenia brata farára ThDr.Dušana Tillingera, ktorý v roku 2004 organizoval pri tomto Slovenskom CZ v Prahe vznik Diakonie ECAV v ČR. Rád si na tieto udalosti spomínam, nakoľko okrem mojich skúseností z diakonickej služby a odovzdania kontaktov na diakonické zariadenia v Nemecku, som mal možnosť sa zoznámiť so vzácnymi ľudmi, ktorí v tomto CZ pracovali a doposiaľ pracujú. Zámerom brata farára Tillingera bolo zriadiť diakonické centrum v budove po bývalej KMK (Kresťanská mierová konferencia). Avšak pre zložité majetkovo - právne vzťahy k realizácii tohto projektu nedošlo. Pred desiatimi rokmi pri 60. výročí založenia CZ som mal opäť možnosť zúčastniť sa slávnostných služieb Božích a odovzdať súpravu k Večeri Pánovej – kalich a patenu pre potreby Slovenského CZ ECAV v Brne. Napokon v roku 2015 v predvečer sviatku – 600. výročia mučeníckej smrti upálením Majstra Jána Husa sme mali možnosť vykonať spolu s bratom farárom Jozefom Pacekom v tomto starobilom kostole služby Božie s VP pre našich cirkevníkov z Považskej Bystrice, zo SED Košeca a z CZ Kremnice. Spolupráca s týmto CZ pokračuje až do dnešných dní, ked sme opäť mohli byť svedkami milej slávnosti pri 70. výročia Slovenského CZ ECAV v Prahe v jubilejnom roku 500. výročia Reformácie. Slávnosti, nad ktorými prevzal patronát veľvyslanec SR v Prahe PhDr. Peter Weiss, ktorý zhromaždenie aj pozdravil, začali už v sobotu podvečer 25.2. bohatým programom. Históriu CZ priblížil domáci zborový farár a superintendent ECAV v ČR Mgr.Marián Čop, odzneli dalšie príhovory pozvaných hostí. Za ED ECAV na Slovensku sa zhromaždeniu prihovoril poverený riaditeľ JUDr. Ing. Ján Gasper slovami: Žijeme „v rýchlej dobe“, v dobe informácii, kedy sa z médií stala tzv. „štvrtá moc.“ Tieto média nám nepretržite prostredníctvom informácií posúvajú a často aj podsúvajú rôzne hodnoty. Dnes nie je problém informácie získať, dnes je problém si získané informácie správne vytriediť a vyhodnotiť. Nedávno som čítal úvahu, v ktorej sa autor zamýšľal nad tým ako dochádza k zmene hodnôt, ako sa z hodnôt „dobrých“ stávajú hodnoty „zlé“ a naopak. Autor však opomenul hodnoty, ktoré sú pevné a nemenné, nemenia sa časom na dobré alebo zlé. Ide o hodnoty, ktoré sú blízke ľudom, ktorí vytvárajú spoločenstvá aké sa zišlo aj dnes, v tomto kostole. Je jedno, či je doba pomalá alebo rýchla, či sa informácie získavajú ľahko alebo ťažko. Je vždy na ľudoch konkrétnej doby, aby hľadali tie najvhodnejšie formy a prostriedky ako tieto naše pevné a nemenné hodnoty „zvestovať“ čo najširšej verejnosti. Iba vdaka ľudom a pod Božím vedením si potom môžeme pripomínať udalosti ako je aj tá dnešná.

     Po príhovoroch zaznel zborový spev miestneho študentského spevokolu, ktorý sme mali možnosť hosťovať aj v CZ ECAV v Považskej Bystrici pri 70. výročí vzniku nášho CZ, pokračoval program detí, ako aj organová hra v podaní Vladimíra Kopáčika. V predpôstnu nedeľu 26.2. 2017 v rámci slávnostných služieb Božích brat superintendent Mgr.Marián Čop posvätil novonadobudnutý zvon pre vežu tohto kostola. Taktiež posvätil aj liturgické predmety – oltárny kríž a svietniky (dar Strediska Evanjelickej Diakonie Košeca). Slávnostným kazateľom pri tejto príležitosti bol brat biskup ZD ECAV na Slovensku Mgr.Milan Krivda, ktorý na základe sv. textu : Iz 54,10, vyjadril presvedčenie, že pevným bodom, o ktorý sa vždy môžeme oprieť, je Božia láska a Jeho milosrdenstvo. Zdôraznil, že Slovenský CZ ECAV v Prahe plní veľké misijné poslanie a službu nielen pre domácich viery, ale aj pre turistov, študentov či pracujúcich v Prahe. V modlitbe poprosil o pomoc a Božie požehnanie aj do dalších rokov jeho služby. Bohoslužobnému zhromaždeniu sa prihovorili vzácni hostia, a to v prvom rade kardinál ThLic.Dominik Duka, najvyšší predstaviteľ RKC v ČR, s ktorým som mal možnosť osobne sa pozhovárať. V mene Ekumenickej rady cirkví v ČR sa prihovoril patriarcha československej cirkvi husitskej ThDr.Tomáš Butta, za Sliezsku cirkev evanjelickú a. v. v ČR biskup Mgr.Jan Waclavek a další. Po skončení slávnostných služieb Božích nasledovalo pohostenie v hoteli Adler a v Husovom dome, kde sme mali možnosť pokračovať v družných rozhovoroch pri prestretých stoloch. Hospodine, pomáhaj a popraj zdaru do dalších rokov práce tohoto bohumilého Slovenského CZ ECAV v ČR.

                                                                                                                              Ľubomír Marcina, správca SED Košeca

                                                                                                                                                         Foto: Lukáš Valaský

 
     
   
   
   

  » 20 rokov zriadenia SED v Košeci  
 


     V stredu 14. decembra 2016 si Stredisko Evanjelickej diakonie v Košeci pripomenulo 20. výročie svojho zriadenia a 20 rokov zmysluplnej služby pre blížnych. Káznou slova Božieho poslúžil biskup ZD Milan Krivda. Začiatky neboli jednoduché. Museli sme sa boriť s mnohými ťažkosťami a prekonávať rôzne prekážky, aby tento ušľachtilý projekt mohol slúžiť našim blížnym, odkázaným na praktickú kresťanskú službu lásky – diakoniu. Začínali sme s terénnou opatrovateľskou službou, kde okrem opatrovateliek túto službu vykonávali aj mnohí „civilkári“ z náhradnej vojenskej služby. Popri tom sme začali s výstavbou terajšieho diakonického zariadenia. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa výstavba konala v niekoľkých etapách. Dnešné moderné, špičkovo vybavené zariadenie má kapacita 70 klientov, o ktorých sa stará kolektív 45 kvalifikovaných zamestnancov s mnohými dalšími spolupracovníkmi. V rámci siete stredísk ED ECAV na Slovensku sa naše zariadenie radí medzi najväčšie a čo do kvality poskytovaných sociálnych služieb je v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja bezkonkurenčné.

     Za toto dielo lásky a služby počas 20-ročnej činnosti sme dakovali v rámci slávnostnej adventnej večierne v stredu 14. decembra v košeckom evanjelickom kostole. Pútavou káznou bohoslužobné zhromaždenie oslovil brat biskup ZD ECAV na Slovensku Milan Krivda, ktorý kázal na text Sk 9, 36: „Byť bohatý, mať všetkého hojnosť - to je snom nejedného človeka. No je to naozaj to pravé bohatstvo, o ktoré sa majú ľudia vo svojom živote snažiť? Naozaj si myslíme, že podriadiť svoj život hlavne hromadeniu majetkov, hmotného zabezpečenia, je to správne? Veľakrát sa stáva, že ten, čo má už všetkého dostatok, chce ešte viac a viac. Takýto človek sa stáva otrokom svojej mamony. Náš káznový text nám hovorí o žene menom Tabita, čo v preklade znamená Srnka. Žila v prístavnom meste Jope, kde žilo veľmi zmiešané obyvateľstvo: Židia, Helenisti, Gréci a iní. Zaujímavosťou je, že tam boli už aj kresťania a medzi nimi vynikala Tabita. Vieme o nej, že bola učeníčkou a konala mnoho dobrých skutkov. Pre vdovy v meste šila šaty, plášte a dávala chudobným almužny. Nemala čas sa veľmi zaoberať sama sebou, pomáhala tým, čo to potrebovali. Aj dnes máme medzi nami takých, o ktorých môžeme povedať, že sú bohatí na dobré skutky. Ste to aj vy, ktorí ste pred 20 rokmi pochopili, že naša viera sa prejavuje aj skutkami lásky. Pán Ježiš sa teší, ked vidí ľudí, ktorí veria v Neho naozaj úprimne a ich živá viera sa prejavuje automatickým konaním dobrých skutkov. Každý človek má nejaký talent a je dobre, ked ho bude rozvíjať a bude vedieť ním pomôcť aj druhým. Využime svoje dobré schopnosti nielen pre seba, ale pomôžme aj iným! Prajem vám, aby sme sa aj v budúcnosti dokázali tešiť z dobrého diela košeckej diakonie, ktoré vychádza z Kristovho evanjelia a mnohým pomáha.“

      Liturgiou poslúžili bratia farári Miroslav Eštok, Peter Fabok, Michal Tökoly, Jozef Pacek a prihovoril sa brat senior TUS Marián Kanuch. Na organe hral Martin Melišík z Púchova. Brat diakon Ľubomír Marcina, zakladateľ a horlivý budovateľ nielen košeckej diakonie, ale aj kostola v Košeci, vo svojom príhovore pripomenul bohumilú činnosť SED v Košeci od jeho neľahkých začiatkov až dodnes, pričom dakoval Pánu Bohu, že mu poslal do cesty skvelých, oddaných a obetavých ľudí - skutočných odborníkov, a to hlavne v osobe riaditeľa zariadenia Marcela Brečeho a vrchnej sestry Anny Kušnírovej, ako aj celému personálu, spolupracovníkom i dobrodincom. Za 20-ročnú podporu a pomoc osobitne podakoval generálnemu riaditeľovi Považskej cementárne Ladce Antonovi Barcíkovi, mužovi s veľkým, šľachetným a veriacim srdcom. Zazneli aj príhovory starostu obce Košeca Radomíra Brtána, predsedu TSK Jaroslava Bašku a povereného riaditeľa Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku Jána Gaspera. Za prítomných dekanov rímskokatolíckej cirkvi Mareka Jesenáka, Jána Mihoka a Jána Čepelu sa prihovoril Peter Valent, dlhoročný sprievodca pútnikov po Svätej zemi, ktorý už 12 rokov má v našom diakonickom zariadení svoju ťažko chorú matku. Sestra poddozorkyna CZ ECAV Považská Bystrica Ľubica Juríčková v pozdrave pripomenula 25. výročie ordinácie – vysviacky brata diakona Ľubomíra Marcinu, ich terajšieho duchovného pastiera. Vyzdvihla jeho príkladnú obetavú službu ako verného služobníka a šafára tajomstiev Božích.

     Slávnostnú atmosféru umocnil svojím vystúpením 32-členný kresťanský spevácky zbor z Košece pod vedením dirigenta a kantora Viliama Zermegha. Podujatie pokračovalo občerstvením a bratsko-sesterskými srdečnými rozhovormi v priestoroch jedálne SED Košeca.

                                                                                                Anna Kušnírová, predsedníčka SR SED Košeca | 20.12.2016

 
     
   
   
   

 

[>[[[www.diakoniakoseca.sk]